Kalendár

Marec
P U S Š P S N
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Aktuality

O nás

Prvý spolok ČSČK bol vo Svidníku založený v roku 1931, jeho činnosť bola samaritánsko-humanitná. Druhá svetová vojna zasiahla hlboko do života obyvateľstva veľkými materiálnymi škodami a ľudskými stratami medzi civilným obyvateľstvom. Mesto Svidník bolo takmer zrovnané so zemou. V obci Ladomírová MUDr. Ornatský zriadil bezplatnú ordináciu Červeného kríža. Najbližšie nemocnice boli v Humennom a v Prešove, preto pri vážnych poraneniach a chorobách sa musela uplatňovať napospol iba vzájomná zdravotná pomoc a svojpomoc, v čom obetavo pomáhali vtedy ešte nrmnohí členovia Červeného kríža.

Po vojne sa začalo so sústavnejším školením občanov v prvej pomoci. Vo februári 1947 bola vybudovaná provizórna baraková nemocnica. Červený kríž začal sústavnejšie pracovať v roku 1949 zásluhou tajomníka okresného výboru p. Molajtera. V roku 1950 bol zvolený za predsedu Andrej Kriško. V okrese Stropkov viedli ČSČK MUDr. Sobel a MUDr. Škultéty. V roku 1969 v novootvorenom okrese Svidník sa stal predsedom MUDr. Nikolaj Vergun.

Riaditelia územného spolku SČK Svidník

              do  30.6.1986          Valéria Kotuličová

   1.7.1986 - 17.9.2006        Mária Sakalíková

18.9.2006 - 31.12.2006      Mária Bahledová

    1.1.2007 - 7.8.2013          Ing. Karol Kalinák

   8.8.2013 - 6.10.2013        poverená vedením Mária Bahledová

   od 7.10.2013                      PhDr. Adriana Mikušová

 

Predsedovia Územnej rady SČK ÚzS Svidník

         1973 - 2001                  MUDr. Ladislav Sabanoš

    1.7.2001 - 7.2.2003         Ivan Bugeľ

7.2.2003 - 23.11.2006        MUDr. Hana Zelenková, CSc.

od 23.11.2006                        Nataša Šepitková

 

Predseda Kontrolnej a revíznej komisie

od 1.7.2001                        MUDr. Ladislav Sabanoš

 

História SČK

História už neraz potvrdila, aká veľká sila, s dosahom na celé ľudstvo, môže byť ukrytá v jedinej ľudskej myšlienke. Keď sa v roku 1859 mladý Švajčiar Henry Dunant rozhodol zorganizovať prvých dobrovoľníkov na pomoc raneným vojakom v bitke pri talianskom Solferine, ešte netušil, že kladie základ najväčšej humanitárnej organizácie na svete.

Založenie Červeného kríža

Červený kríž sa zrodil v srdci švajčiarskeho obchodníka Henryho Dunanta  (1828-1910) dňa 24. júna 1859, po tom, čo na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších bitiek storočia, bitku pri talianskom Solferine.                

Po bitke pri Solferine v severnom Taliansku, kde sa stretli vojska Francúzska a Rakúska, zostalo 40 000 mŕtvych a tisíce ranených zostalo ležať bez povšimnutia v dôsledku nedostatku vojenských lekárov.

Henry Dunant sa stal očitým svedkom situácie a bol ňou šokovaný. Namiesto plánovanej schôdzky s Napoleónom III zhromaždil obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre ranených. Jeho slová Siamo tutti fratelli (všetci sme bratia) otvárala srdcia dobrovoľníkov, ktorí pomáhali všetkým raneným bez zisťovania, kto je priateľ a kto nepriateľ.

Dunant  sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu „Spomienka na Solferino“, ktorú neskôr na svoje náklady vydal (1862). Knihu rozposlal vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. „Spomienka na Solferino“ mala veľký vplyv a návrhy z knihy dostali konkrétnu podobu - Červený kríž. Vlády sa dohodli na kodifikácii prvých pravidiel vedenia vojny.

17. februára 1863 sa prvý krát zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným. V roku 1876 sa práve z neho stal Medzinárodný výbor Červeného kríža.

 

Medzinárodná konferencia v roku 1863

Po schôdzi Spoločnosti pre verejné blaho sa uskutočnila  v októbri 1863  medzinárodná  konferencia v Ženeve, ktorej sa zúčastnili odborníci zo 16 štátov. V priebehu konferencie sa prijal rozoznávací znak – červený kríž na bielom poli (obrátená švajčiarska vlajka). Jeho účelom bolo označiť a chrániť tých, ktorí sa starajú o zranených vojakov. Červený kríž ako inštitúcia bola na svete.

 

Zakladanie prvých národných spoločností

V závere Medzinárodnej konferencie (1863) došlo k zriaďovaniu národných dobrovoľníckych spoločností. Neskôr sa stali známe pod názvom národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca.         

 

Liga spoločností Červeného kríža

Počas I. sv. vojny sa ukázala potreba úzkej spolupráce medzi  jednotlivými spoločnosťami Červeného kríža. Henry P. Davison, prezident vojenského výboru Amerického Červeného kríža, na medzinárodnej zdravotníckej konferencii, ktorá sa konala v apríli 1919 v Cannes vo Francúzsku, navrhol zjednotiť spoločnosti ČK do jednej organizácie, ktorá by koordinovala aktivity. Liga spoločností Červeného kríža  (od r. 1991  Medzinárodná federácia spoločností ČK/ČP) bola ustanovená národnými spoločnosťami  Francúzska, Veľkej Británii, Talianska, Japonska a  USA dňa 5. mája 1919, so sídlom v Paríži. Jej úlohou bolo zlepšiť zdravotný stav ľudí žijúcich na územiach postihnutých štvorročnými konfliktami. Ďalším cieľom bolo zjednotiť existujúce spoločností Červeného kríža a podporovať vznik nových. Medzi hlavné aktivity patrilo tiež organizovanie a koordinácia pomoci obetiam prírodných katastrof a epidémií. V roku 1939 bolo sídlo Ligy premiestnené do Ženevy.

 

Medzinárodné hnutie ČK/ČP

V roku 1986 Červený kríž prijal nový názov: Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca  (niekedy sa ešte stále používa termín Medzinárodný Červený kríž).

 

Národné spoločnosti

V súčasnosti  tvorí celosvetovú sieť Hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca 185 Národných spoločností, 200 miliónov dobrovoľníkov a 275 tisíc zamestnancov.

 

Hlavné udalosti

Deň narodenia Henryho Dunanta – 8. máj 1828 – si od roku 1948 pripomíname v podobe Dňa Červeného kríža.
 V roku 1901 bola H. Dunantovi udelená Nobelova cena mieru.
 V roku 1917, 1944 a v roku 1963 bola cena udelená tiež Medzinárodnému výboru Červeného kríža.
 Od roku 1995 má Medzinárodné Hnutie ČK/ČP štatút pozorovateľa pri Organizácii spojených národov (OSN).